Existujú témy, ktoré ľudí dokážu rozhádať. Jednou z nich je vo svete open source otázka: akú distribúciu linuxu si mám vybrať? Fedoru? Ubuntu? Pravdupovediac, bez hlbšej analýzy to jednoducho nedokážem povedať. Dnes sa ale nad touto témou zamyslíme spolu a výber potom ostane len a len na vás. Ak sa ponáhľate a nezaujímajú vás podrobnosti, skúste pre rýchly výber použiť tento webový nástroj http://tuxradar.com/content/distro-picker-0.
História linuxu v skratke
Začnime však pekne po poriadku. Čo je to vlastne „ten“ linux? Nemám záujem opakovať dopodrobna toľkokrát uvádzané skutočnosti, preto len veľmi stručne. Zvyšok sa láskavý čitateľ dozvie napríklad na stránkach http://sk.wikipedia.org/wiki/Linux_(operačný_systém). Úplnejšie je to spísané v anglickej verzii: http://en.wikipedia.org/wiki/Linux_kernel.
Už krátko po vzniku operačného systému UNIX (1970) začali vznikať jeho upravené verzie. V dnešnej dobe je väčšina z nich šírená už len komerčne (AIX, HP UX atď. ), napriek tomu však existujú jeho odnože vychádzajúce z prvých verzií UNIXu. Jedným z nich je napríklad rodina známeho BSD (Berkeley Software Distribution). Ak vám to nič nehovorí, tak na BSD napríklad vznikal protokol TCP 🙂 (Nie, TCP určite nevzniklo na Wind*ws :))
Začiatkom 90 rokov si istý Linus Torvalds ako študent nemohol dovoliť zakúpiť licenciu (naozaj to bol drahý systém) na vtedy u nich používaný UNIXový OS minix. A tak si ho naprogramoval sám. (Neskopíroval teda iba kód, ako tvrdia zlé jazyky. Bolo to dokázané aj v súdnom procese vedenom proti nemu). Tak sa začala éra linuxu. Naprogramoval však len jadro samotného operačného systému. Ako licenciu preň si vybral už existujúcu GNU/GPL licenciu a odvtedy sa má správne používať pre linuxové jadro názov GNU/Linux. Je to síce ešte trošičku komplikovanejšie, ale tým sa už zaoberať nebudeme. Len pre zaujímavosť: Linus si údajne vybral GNU licenciu preto, lebo nevedel o existencii BSD licencie. (Nie, v 1991 Google ešte neexistoval :))
Ešte otázka výslovnosti: linux sa vyslovuje ako Linus, čiže s krátkymi „i“ a „u“. Niektorí ho vyslovujú ako „lajnux“, čo však za prvé nezodpovedá Linusovej výslovnosti a za druhé to znie podľa mňa otrasne. Dôkaz samotného autora linuxu nájdeme tu:
Ak to nemienite dodržiavať, prosím, vyslovujte slovo „lajnux“ len v mojej neprítomnosti, inak hrozí, že na mňa príde fyzická slabosť spojená s nevoľnosťou a nechutenstvom 🙂
Okrem linuxového jadra však na počítačoch musia bežať aj používateľské a ďalšie programy. Ak teda okolo GNU/linuxového jadra nabalíme niekoľko stoviek či tisíc programov, ktoré spolu s jadrom tvoria operačný systém a navyše niektoré vlastné skripty či programy, dostaneme operačný systém, ktorý sa všeobecne nazýva „linux“. Všetky linuxové systémy musia mať spoločné len jadro (tzv. kernel), pričom ostatné programy si môžu rôzni distribútori poskladať sami do im vyhovujúcej podoby. Takéto prispôsobené systémy s linuxovým jadrom (kernelom) nazývame distribúciami. Tie však jednotliví poskytovatelia pomenovali rôzne, a tak poznáme tieto linuxové distribúcie: Red Hat, SuSE, Mandriva, Ubuntu a Fedora. Vynechal som nejakú? Alebo som už vymenoval všetky? Určite nie, v skutočnosti je ich niekoľko stoviek 🙂 Prehľad nájdete tu: http://distrowatch.com/. Pomocou tohto projektu sa dá nájsť vhodná linuxová distribúcia pre každého. Nájdeme tam špeciálne distribúcie pre administrátorov, záchranné a hackerské distribúcie, distribúcie pre vedcov, muzikantov, grafikov atď atď… „Všehochuť“…
Teraz už asi chápete, prečo je nemožné odporúčať nejakú distribúciu bez hlbšej analýzy. Ja viem, zdá sa to komplikované, ale to len preto, lebo je to pre vás novinka. Inak, často je práve otázka výberu distribúcie prvým problémom spojeným s prechodom na linux. Ak vás však odradí už len sloboda výberu v linuxovom prostredí, bohužiaľ. Potom už ostáva si vybrať len z iných rozšírených OS, kde vám jeho výrobca bude podsúvať svoje riešenia aj keď o to vôbec nemáte záujem. Alebo nechať výber na výrobcov, ktorí z vás budú ťahať peniaze navyše aj vtedy, ak budete chcieť napríklad použiť viac ako 5 USB zariadení na notebooku 🙂 (napríklad Vista „nejaká edition“ mala takúto licenciu.). Ak si však naozaj správne vyberiete svoju linuxovú distribúciu, s ďalšími problémami sa už stretnúť nemusíte.
V ďalšej časti budeme pokračovať v danej téme a pozrieme sa aj na ceny jednotlivých distribúcií.
Článok neprešiel jazykovou úpravou, za čo sa čitateľom ospravedlňujem.
Najnovšie komentáre