Star Trek: The Next Generation

Star Trek: The Next Generation

"Space: The final frontier." Čítať viac

Arthur C. Clarke

Arthur C. Clarke

"The moon is the first milestone on the road to the stars." Čítať viac

Number Six from Battlestart Galactica

Number Six from Battlestart Galactica

"Life has a melody, Gaius. A rhythm of notes that become your existence once played in harmony with God's plan. It's time to do your part and realize your destiny." Čítať viac

Edgar Mitchell

Edgar Mitchell

"My view of our planet was a glimpse of divinity." Čítať viac

Neil Armstrong

Neil Armstrong

"It suddenly struck me that that tiny pea, pretty and blue, was the Earth. I put up my thumb and shut one eye, and my thumb blotted out the planet Earth. I didn't feel like a giant. I felt very, very small." Čítať viac

 

Ten správny linux a jeho výber V.

Už som sa niekoľkokrát stretol s názorom, že Linux ponúka iba „blbý“ príkazový riadok. Tak po prvé: príkazový riadok je skvelá vec. A za druhé: Linux vie poskytnúť svojim používateľom také možnosti používateľských rozhraní, ktoré Micros*ft nedokázal doteraz ani vymyslieť, nie to ešte zrealizovať 🙂 Poďme si teda dnes vybrať linux podľa nášho vkusu a štýlu práce na desktope.

Prostredia

Jedným zo základných programov, ktoré nám umožňujú pracovať s linuxovým/unixovým systémom je shell. Ale nie každý „linuxák“ je zástancom konzolového čiernobieleho rozhrania (konzola/terminál), ktoré síce poskytuje neskutočné možnosti ovládania, ale neinformovanému používateľovi počítača sa môže javiť ako „nejaká chyba“. Najmä kvôli spríjemneniu práce sa už pomerne krátko po vzniku linuxu ako operačného systému začalo použivať  grafické rozhranie ako nadstavba nad shellom. Tie úplne prvé boli založené na malých jednoduchých knižniciach (Tcl/Tk a pod.). Dnešné fičia skôr na sofistikovaných obrovitánskych knižniciach (napr. Qt), ktoré môžeme nájsť na desktopoch, *bookoch i mobiloch. Grafické prostredia poskytujú používateľom linuxu príjemný komfort. Mojim favoritom  v linuxe je kopírovanie a vkladanie textu. Kopíruje sa len vybratím textu myškou a vkladá sa stlačením stredného tlačidla myši. (Neverili by ste, ako mi toto chýba vo Wind*s.) Dôvody, pre ktoré by sme mohli používať viac plôch v prostredí, nájdeme napríklad na stránkach pcworldu .

Spiny

Väčšie linuxové distribúcie majú svoje tzv. „spiny“ (prezentujme si to na príklade Fedory). Znamená to, že ak vyjde nová verzia distribúcie Fedora linux, tak v základom vydaní „Fedora workstation“ (defaultne vám bude ponúkané na stiahnutie práve toto) obsahuje grafické rozhranie „Gnome“. Veľa linuxákov má však radšej grafické prostredie KDE. Títo používatelia majú potom na výber: buď si stiahnu a nainštalujú defaultne ponúkané vydanie, do ktorého si doinštalujú prostredie KDE aj s knižnicami; alebo si rovno stiahnu a nainštalujú spin, v ktorom je defaultným prostredím práve KDE. Snáď sa nezľaknete, keď na stránke http://spins.fedoraproject.org/ nájdete 11 (!) rôznych spinov Fedory 21. (Viete si predstaviť 11 verzií Wind*s 8 ?  🙂 ). Spiny s rôznymi prostrediami sú však len 3 (KDE, XFCE, LXDE).  Zložité? Nie, len nové. Spinom teda môžeme nazvať takú verziu hlavného vydania Fedory, ktoré sa líši od defaultného vydania nejakou časťou nadstavby, pričom základ (jadro, systémové knižnice, ovládače atď. ) ostáva rovnaký. V našom prípade sa líšia predvoleným grafickým rozhraním. Spiny s rôznou špecializáciou (hry, hudba, security) dnes rozoberať nebudeme.

Rozhodovanie

GNOME

GNOME je veľmi populárne grafické rozhranie pre linuxové/unixové systémy. Jeho základom je/bola GTK+ knižnica. Staršie verzie Gnome 2 sa viac približovali vzhľadom klasickým desktopovým plochám, momentálne sa však uprednostňuje GNOME 3 verzia, ktorá využíva tzv. „Gnome shell„.  Nie je to nič, čo by mohlo potešiť konzervatívnych používateľov GNOME, ktorí boli zvyknutí iba na malé rozdiely medzi verziami a skôr evolučný vývoj prostredia. Toto bola revolúcia v ich svete, ktorá priniesla veľa kritiky, ale aj chvály. Či sa ho rozhodnete používať aj vy, je len a len na vás. Skúste sa porozhliadnuť po webe, určite nájdete niečo, čo vás priláka, alebo odradí od jeho používania.

Unity a Cinnamon

Tieto prostredia sú založené na knižniciach pre GNOME. Unity sa používa v distribúcii Ubuntu a Cinnamon v stále populárnejšej Linux Mint distribúcii.

Gnome programy

Prostredie Gnome i jeho deriváty využívajú prevažne knižnice GTK+. Obsahujú veľa programov, ktoré slúžia bežným používateľom na prácu či zábavu. Vidno to aj na videu vyššie. Niektoré sú nainštalované ihneď, niektoré sa dajú doinštalovať neskôr. Väčšina názvov programov určených pre Gnome prostredie sa začína gnome-niečo, alebo gniečo, prípadne aj gtk-niečo.

KDE

Prostredie KDE je, rovnako ako predošlý GNOME,  fenoménom open source. Využíva potenciál knižnice Qt, ktorú si pamätáme ešte z niektorých mobilov značky Nokia. Na programoch z KDE si pokojne môžete vystavať celý operačný systém. Prostredie je veľmi pekné, aj keď bývalo troška náročnejšie na HW ako GNOME. Stabilita po vydaní nových hlavných verzií (KDE 2.0, 3.0, 4.0) pokrivkávala, ale vždy sa to podarilo opraviť v opravných verziách. Dodnes každá z linuxových distribúcií, ktorá poskytuje v repozitároch KDE a chce byť považovaná za „stabilnú“, nepoužíva najnovšiu verziu KDE, ale aspoň o 2 verzie staršie vydania.  Ukážku grafických možností KDE prostredia nájdete dosť googlením.

KDE programy

Podobne ako pri GNOME, aj toto prostredie so sebou prináša množstvo používateľsky prívetivých programov. Od napaľovacieho programu K3B, až po skvelý prehrávač hudby AmaroK, hry typu ksudoku, či KMahjong, prípadne mailový Kmail atď. A opäť, ako som písal vyššie, veľa programov pre KDE sa nazýva kniečokdeniečo, alebo aj qt-niečo. Hračky so slovíčkami či názvami programov sú v Linuxe/Unixe veľmi obľúbené. (Síce to nesúvisí s touto témou, ale napríklad príkaz cat vám v konzole vypíše textový súbor na obrazovku zvyčajným spôsobom. Naopak, príkaz tac vypíše súbor naopak, teda odzadu dopredu 🙂 )

Nerozhodnutí

Ak sa nebudeme vedieť rozhodnúť pre niektoré z prostredí, žiadny problém. Nainštalujeme si defaultne napríklad Fedoru s prostredím Gnome a ak sa nám toto prostredie nebude páčiť, môžeme si doinštalovať a vyskúšať ďalšie. Napríklad práve KDE. A keď napokon svojho „obľúbenca“ nájdeme, zvyšné prostredia môžeme (ale nemusíme) odinštalovať, pričom stále budeme mať Fedoru 21. Čitateľ si môže vyskúšať aj menej používané prostredia, ich krátky zoznam nájdete napríklad na http://www.efytimes.com/e1/fullnews.asp?edid=115842. Dosť netradičným, no zaujímavým prostredím je napríklad aj Enlightenment.

KDE 4.12.5: Radosť pracovať (zapnutý applet počasia YAWP a zobrazovanie obrázkov)

KDE 4 screeen 3

KDE 4: .

XFCE 4: Skoro ako starý GNOME

xfce.2

ICEWM: Tak takto to vyzeralo kedysi. Ale za to ponúka IceWM skvelý výkon

icewm2

.

WindowMamager WM:

wm1

WM: Prehistorické prostredie, ponúka však stabilitu, široké možnosti nastavení, ale najmä rýchlosť.

Záver

Výber prostredia je vstupom do neznámych vôd, ktoré používateľ z prostredia windows nepozná, a ani nemôže. Nedajte sa preto odradiť takouto ponukou prostredí a pomaly si zvykajme na slobodu výberu, ktorú nám ponúkajú linuxové distribúcie.

 

Článok neprešiel jazykovou úpravou, za čo sa čitateľom ospravedlňujeme.