…pokračovanie

Starý hardvér vs. linux

Často rozoberanou témou je používanie linuxu na starom hardvéri. Linux sa totiž nasadzuje aj tam, kde už ostatným OS nestačia systémové kapacity.  Jednou z rád, ktoré sa dajú nájsť na webe, je používanie takej distribúcie, ktorá sa vytvárala v čase výroby HW. Súhlasím len s výhradami, keďže sú to často už nepodporované staršie verzie, ktorých softvér je pravdepodobne dnes už vážnym bezpečnostným rizikom. Pokiaľ však ešte výrobca vydáva bezpečnostné „updaty“, nie je to zlé riešenie. (Práve tu je napríklad vhodné pouvažovať aj o kúpe komerčnej distribúcie, lebo tie sú potom často podporované výrobcom dlhší čas. Na druhej strane, kúpime si licenciu na linux pre stroj, ktorý by sa mohol definitívne pokaziť už zajtra?) Akokoľvek, kto chce, nájde si rady a návody na webe.

Flexibilita inštalácie a jej vplyv na hardvér

Veľkou výhodou linuxu je jeho flexibilita. To znamená, že si v podstate už počas inštalácie vieme vybudovať presne taký operačný systém, aký potrebujeme.

Príklad č. 1: Kancelária a web

Ak máme počítač so slabším výkonom, ktorý chceme používať iba na prehliadanie webu, čítanie mailov a písací stroj plus napaľovanie CD, vyberieme si takú z distribúcií, ktorá ešte podporuje daný HW a pri inštalácii si ponecháme iba také programy (balíčky), ktoré potrebujeme. V našom príklade nainštalujeme OpenOffice alebo LibreOffice, Firefox či Operu. Na napaľovanie Brasero, ako pracovné prostredie nainštalujeme niečo jednoduché a nenáročné na HW (Unity, XFCE, XWindow, Enlightement a pod.). Určite nebudeme potrebovať žiadnu z plnokrvných databáz, žiadny webový server, ani vývojárske prostredie. Rovnako inštaláciu VLC a ďalších multimédíí treba zvážiť. Prax nám neskôr určite prinesie skúsenosti, čo budeme potrebovať navyše.

Príklad č. 2: Firewall a archív

Starší počítač sa dá využiť na filtrovanie sieťových prenosov pre ďalšie počítače v našej sieti. Ak by sme chceli len toto, stačí nám tá najjednoduchšia inštalácia s podporou sieťových rozhraní a spusteným firewallom. Nemusíme mať nainštalované ani grafické rozhranie, čiže pamäte sa spotrebuje veľmi málo. A grafickej pamäte stačí len minimum… Pre používanie PC ako sieťového úložiska súborov postačí ten istý systém (tu však pozor, bavíme sa o jednoduchom domácom používaní úložiska dát, nie o náročnom a vyťaženom systéme). A ak vieme aspoň troška pracovať s príkazovým riadkom, vôbec nemusíme inštalovať grafické rozhranie, ale len balíčky pre podporu nami zvoleného protokolu (NFS, Samba …).

Zastarané  ovládače

So zariadeniami, ktoré síce už podporované distribúciami nie sú, ale existujú pre ne kompatibilné ovládače, by tiež problém nemal byť. Horšie to je už s takým starým HW, ktorého ovládače sú zastarané a už nie sú kompatibilné s najnovšími jadrami. V tom prípade neostáva nič iné, len použiť najnovšiu verziu kompatibilného jadra, čo môže byť bezpečnostné riziko. Tu treba spomenúť tzv. longterm jadrá, čiže kernel s dlhodobou podporou. Takéto jadrá by mohli pomôcť s inštaláciou hardvéru so zastaraným ovládačom. Pravda, pre začiatočníka to môže byť náročnejšie. Preto je veľké plus, keď naša distribúcia ešte dovoľuje jednoducho inštalovať jadrá z poslednej verzie 2.6*, alebo z 3-kovej rady. (Tu sa však sami ukracujeme aj o skvelé schopnosti nových jadier.)

Hlavne treba googliť, určite nie ste s daným problémom na svete sami. Navyše sa dá v niektorých prípadoch obísť problém kompatibility pomocou virtualizácie či emulácie.

Nový hardvér vs. Linux

Nový hardvér je na tom podstatne lepšie. Niektorí výrobcovia podporujú linux vo výrazne vyššej miere a tak sa stáva, že HW je v linuxe podporovaný veľmi rýchlo po uvedení na trh. Avšak podobne ako v prípade Wind*ws rátajte s možnými problémami pri úplne nových výrobkoch. Google vám iste poradí aj tu. Osobne sa snažím vyberať také zariadenia, ktoré výrobca deklaruje ako Linux (prípadne MAC) kompatibilné. Alebo vyberať HW, na ktorý existujú ovládače pre linux. Naopak, vyhýbať sa snažím nekompatibilným multifunkčným zariadeniam.

Ďalší príklad: v nejakej linuxovej konferencii používateľ riešil problém s novo pridanou zvukovou kartou na svojom systéme, kde mal Wind*ws, ale aj Linux. Po niekoľkých radách od geekov to dopadlo nad jeho očakávanie. Na Wind*ws mu táto karta bežala na inej verzii ovládačov (staršej), zatiaľ čo na linuxe sa mu podarilo po krátkej konfigurácii sprevádzkovať jednak novú zvukovú kartu spolu s tou, čo už mal integrovanú na matičnej doske.

Čerešničkou na linuxovej torte hrdosti je táto tabuľka, ktorá zobrazuje údaje o 10 najväčších supercomputeroch a ich operačných systémoch (november 2014):

Top 10 supercomputers (november 2014) podľa wikipedie

Záver

Dnes už nemusíme mať také veľké obavy z nepodporovaného HW, ako to bolo v minulosti. Ale ak chceme používať doma iba linux, treba si dávať pozor na výber HW, ktorý plánujeme kúpiť. Ovládače zariadení sa síce dajú nainštalovať aj neskôr (ak existujú), ale to by mohla byť pre začiatočníka náročnejšia úloha.

Na linuxe teda vieme rozbehať všetok hardvér, akurát si niekedy potrebujete naprogramovať vlastné ovládače 🙂 Posledná veta bol len malý vtip, dúfam, že láskavého čitateľa nevystrašila.

Nabudúce sa budeme rozhodovať očami a vyberieme si distribúciu s vhodným grafickým prostredím.

Článok neprešiel jazykovou úpravou, za čo sa čitateľom ospravedlňujem.