Hovorí vám niečo skratka MC? Zvykli si ju dávať do mena prví rapperi (MC Hammer, MC Eric atď :D). Ale vážne, tento článok s hudbou nemá nič spoločné, ide iba o malú slovnú hračku, kde MC sú prvé písmená skratky MCC. A čo teda znamená MCC? No, a teraz koniec žartov. MCC totiž môže znamenať buď Mageia, alebo Mandriva, alebo OpenMadriva Control Center. Chcete vedieť čo, prečo a načo to je? Nech sa páči, čítajte ďalej.

MCC je komplexným nástrojom na správu počítača/servera, ktorým sa preslávila najmä linuxová distribúcia Mandrake Linux. Tá sa neskôr musela premenovať na Mandriva Linux. Z nej potom vznikli Mageia Linux a znova ožívajúca OpenMandriva Linux. Ďalšie „forky“ pre nás už zaujímavé nebudú...

Máte radi hudbu? Ja áno. Preto ma zaujal článoček na linuxexprese, v ktorom autor krátko spomína program beets. A keďže sa mi podarilo nazbierať celkom fajn zbierku empétroják, rozhodol som sa ho vyskúšať na ostro.

Inštalácia

Beets je program napísaný v pythone (vyžaduje verziu 2.7).  Integrácia utility do prostredia tohto jazyka je veľmi silná, takže ani inštalácia u vás nemusí prebiehať tak, ako je zvykom. Ako prvé som si nainštaloval klasickým spôsobom balíček poskytujúci program pip (na ARCH linuxe pip2).  V Mageia linuxe ho obsahuje balíček python-pip-6.1.1-1.mga4:

[root@sabbatum ~]# rpm -qi python-pip-6.1.1-1.mga4
Name : python-pip
Version : 6.1.1
...
Summary : pip installs packages. Python packages...

V dnešnej, poslednej časti seriálu sa rozhodneme, ktorej linuxovej distribúcii dáme reálnu šancu na vyskúšanie. Ak ste si prečítali niektoré z predošlých častí seriálu,  malo by vám to pomôcť vo výbere pomocou rôznych webových nástrojov, tabuliek či návodov 🙂

Distro picker

Distro picker  je šikovný nástroj na pomoc s výberom. Je tam 6 jednoduchých otázok, kde posuvníkom nastavujete iba to, akú dôležitosť priradíte danej vlastnosti pri výbere. Mne vyšla moja aktuálna distribúcia ako druhá, čiže tento nástroj evidentne funguje správne 🙂

Stále nerozhodnutí?

Nie je problém, prejdeme si výber spolu...

Už som sa niekoľkokrát stretol s názorom, že Linux ponúka iba „blbý“ príkazový riadok. Tak po prvé: príkazový riadok je skvelá vec. A za druhé: Linux vie poskytnúť svojim používateľom také možnosti používateľských rozhraní, ktoré Micros*ft nedokázal doteraz ani vymyslieť, nie to ešte zrealizovať 🙂 Poďme si teda dnes vybrať linux podľa nášho vkusu a štýlu práce na desktope.

Prostredia

Jedným zo základných programov, ktoré nám umožňujú pracovať s linuxovým/unixovým systémom je shell. Ale nie každý „linuxák“ je zástancom konzolového čiernobieleho rozhrania (konzola/terminál), ktoré síce poskytuje neskutočné možnosti ovládania, ale neinformovanému používateľovi počítača sa môže javiť ako „nejaká chyba“...

…pokračovanie

Starý hardvér vs. linux

Často rozoberanou témou je používanie linuxu na starom hardvéri. Linux sa totiž nasadzuje aj tam, kde už ostatným OS nestačia systémové kapacity.  Jednou z rád, ktoré sa dajú nájsť na webe, je používanie takej distribúcie, ktorá sa vytvárala v čase výroby HW. Súhlasím len s výhradami, keďže sú to často už nepodporované staršie verzie, ktorých softvér je pravdepodobne dnes už vážnym bezpečnostným rizikom. Pokiaľ však ešte výrobca vydáva bezpečnostné „updaty“, nie je to zlé riešenie. (Práve tu je napríklad vhodné pouvažovať aj o kúpe komerčnej distribúcie, lebo tie sú potom často podporované výrobcom dlhší čas...

Dnes si v dvoch častiach rozoberieme rozsiahlu a náročnú tému: linux a jeho podpora hardvéru.

Hardware: mínusy 

Začnem z negatívnej stránky. Nie každý hardvér je podporovaný linuxom. Síce je to stále lepšie ako to bolo pred niekoľkými rokmi, ale ešte stále sú k niektorým zariadeniam k dispozícii iba ovládače od výrobcu. Tie sú zvyčajne chránené proti tomu, aby si niekto iný mohol pozrieť ich zdrojový kód a začať vyvíjať vlastnú verziu. Stáva sa to najmä v prípadoch, keď firma vyrába lacný HW a jeho funkčné časti potom nahrádza softvérom. Najlacnejšiemu HW sa teda vo všeobecnosti radí vyhnúť. My sa však môžeme poradiť s Googlom a zistiť, či sú s vybraným zariadením na Linuxe problémy. Ak áno, tak aké a či sa dajú odstrániť. Existujú celé databázy HW vhodného pre linux...

V prvej časti článku sme si krátko vyjasnili, čo to vlastne linux je. Pozreli sme sa aj na jeho vznik. Dnes si povieme niečo o jeho cene.

Nekomerčné produkty

Áno, je pravda čo sa hovorí. Linuxové distribúcie sú poskytované zvyčajne zadarmo, a to aj na komerčné účely. Napriek tomu, ak sa chcete odvďačiť zopár eurami chlapcom, čo vyvíjajú distribúcie, alebo iný open source software celkom zadarmo a prispieť im tak na nový server či ďalší vývoj, môžete. Rozhodnutie ostáva len a len na vás. Zvyčajne mávajú distribúcie na stránkach odkazy s možnosťami podpory. Podporovať linux však môžete i inak: propagáciou, poskytnutím rady  na fórach, prekladom a podobne. Podrobnosti o licenciách a inú dokumentáciu nájdete na stránkach u výrobcov SW...

Existujú témy, ktoré ľudí dokážu rozhádať. Jednou z nich je vo svete open source otázka: akú distribúciu linuxu si mám vybrať? Fedoru? Ubuntu? Pravdupovediac, bez hlbšej analýzy to jednoducho nedokážem povedať. Dnes sa ale nad touto témou zamyslíme spolu a výber potom ostane len a len na vás. Ak sa ponáhľate a nezaujímajú vás podrobnosti, skúste pre rýchly výber použiť tento webový nástroj http://tuxradar.com/content/distro-picker-0.

História linuxu v skratke

Začnime však pekne po poriadku. Čo je to vlastne „ten“ linux? Nemám záujem opakovať dopodrobna toľkokrát uvádzané skutočnosti, preto len veľmi stručne. Zvyšok sa láskavý čitateľ dozvie napríklad na stránkach http://sk.wikipedia.org/wiki/Linux_(operačný_systém)...

Možno ste sa pri zálohovaní vašich videí s momentálne populárnym multimediálnym kontajnerom „Matroska“. Súbory v tomto formáte sú označované príponou *.mkv.  Môžu však obsahovať okrem samotného video záznamu aj iné súbory, napríklad viacero zvukových stôp, titulkov a pod. Tieto vlastnosti sú síce skvelé, ale niekedy zbytočne zväčšujú objem súboru, najmä ako nevyužívame všetko. Preto som sa minulý rok musel troška prehrabávať na nete a hľadať nástroj, ktorý by mi umožnil s týmto formátom manipulovať. Samozrejme, na linuxe. A, samozrejme, našiel som ho 🙂

Nástroj s názvom mkvtoolnix má domovskú stránku na adrese http://www.bunkus.org/videotools/mkvtoolnix. Na stránke pre Download nájdeme balíčky pre všetky najrozšírenejšie Linuxov...

Keď som sa rozhodoval oživiť pôvodný web a nasadiť sem „stroj“ v podobe CMS, mal som na výber z niekoľkých možností. CMS znamená „Content Management System“. Presnú definíciu tohto pojmu môžete nájsť napríklad na wikipedii. Celé by sa to dalo veľmi zjednodušiť (nie však úplne presne) ako program, pomocou ktorého je možné spravovať webové stránky, vrátane ich obsahu z jedného centrálneho miesta.

Na to, aby takáto stránka mohla vzniknúť, potrebujete mať zabezpečených niekoľko vecí. Potrebujete predovšetkým webhosting, doménu a webové stránky s nejakým obsahom a vzhľadom.  Databáza nutná síce nie je (napr. pre jednoduché, statické stránky), ale v dnešnej dobe je výhodnejšie ju mať ako nemať...