V prvej časti článku sme si krátko vyjasnili, čo to vlastne linux je. Pozreli sme sa aj na jeho vznik. Dnes si povieme niečo o jeho cene.
Nekomerčné produkty
Áno, je pravda čo sa hovorí. Linuxové distribúcie sú poskytované zvyčajne zadarmo, a to aj na komerčné účely. Napriek tomu, ak sa chcete odvďačiť zopár eurami chlapcom, čo vyvíjajú distribúcie, alebo iný open source software celkom zadarmo a prispieť im tak na nový server či ďalší vývoj, môžete. Rozhodnutie ostáva len a len na vás. Zvyčajne mávajú distribúcie na stránkach odkazy s možnosťami podpory. Podporovať linux však môžete i inak: propagáciou, poskytnutím rady na fórach, prekladom a podobne. Podrobnosti o licenciách a inú dokumentáciu nájdete na stránkach u výrobcov SW.
Komerčné produkty
Ak máte v pláne používať linux na komerčné účely, možno pre vás bude výhodnejšie kúpiť si licencie na danú distribúciu. Cenová politika linuxových distribútorov býva rôzna a vždy existujú aj varianty zadarmo. V dnešnej dobe sú najsilnejšie 2 firmy s ponukou vlastných distribúcií linuxu: Red Hat a SuSE (jej posledným majiteľom je „Micro focus“).
Red Hat
Najmä Red Hat sa stáva silným hráčom na IT trhu. Ponúka viaceré produkty, s ktorými sa stretnete aj mimo linuxového prostredia. Jeho vlajkovou loďou je Red Had Enterprise Linux (RHEL), ktorý bude asi najrozšírenejším komerčným linuxovým produktom. Samotný RHEL sa dá stiahnuť a používať zadarmo, ale v takom prípade používateľ prichádza o niekoľko možností zaujímavých pre komerčnú sféru. Navyše existujú viaceré alternatívy, ktoré sú síce zadarmo, ale bez podpory RHEL. Napríklad CentOS linux je takmer presnou kópiou RHEL, akurát nemôže používať niektoré autorsky chránené prvky z RHEL a tiež nemá podporu niektorých tretích výrobcov. To však pre vás bude zaujímavé iba v prípade, ak uvažujete o inštalácii nejakej špecialitky (napríklad DB2 databáza pobeží len na RHEL, pretože IBM podporuje len RedHat linux ;). Inak CentOS určite stojí za vyskúšanie. Navyše jeho vývojárov začal podporovať samotný Red Hat.
Ďalšou skvelou alternatívou Red Hat linuxu je Scientific Linux, sponzorovaný „Fermi National Accelerator Laboratory“. Presne tak, hovoríme o CERNe, slávnom urýchľovači častíc a – pre ajťákov- aj o mieste vzniku HTML 🙂 Platí pre neho takmer to isté ako pre CentOS.
SuSE
Táto firma má za sebou pohnutú minulosť, v rámci ktorej spolupracovala aj s Micros*ftom. To pomohlo vyvolať voči nej u open source komunity akúsi averziu. Nech je ako chce, mne sa páči, má čo ponúknuť a niektoré veci má dobre premyslené. Bohužiaľ, niektoré ďalšie už tak dobre dotiahnuté nie sú. Podľa mňa- keby to bola naozaj taká zlá distribúcia, ako niektorí tvrdia, už dávno by bola skončila.
Skvelou náhradou za komerčnú distribúciu SLES (SuSE Linux Enterprise Server) je openSuSE. Bohužiaľ, niektoré veci vám na rozdiel od komerčného SLESu na tejto distribúcii nepobežia. Navyše, SuSE dáva zákazníkom možnosť si plne funkčnú distribúciu SLES vyskúšať na 60 dní zadarmo. Po tejto lehote už nebudú mať k dispozícii oficiálne repozitáre (repozitáre sú miesta, kde sú uložené oficiálne podporované balíčky. Vysvetlíme neskôr).
Debian
Debian sa považuje za skvelú a nesmierne stabilnú distribúcia linuxu, veľmi často nasadzovanú na serveroch. Ostáva však najmä komunitnou distribúciou. Debian je vhodný aj na komerčné účely, no niekomu môžu chýbať pridané vlastnosti, ktoré poskytujú vyššie spomínané spoločnosti. Problémom môže byť i používanie programov s inými licenciami ako GPL (a kompatibilných).
Zoznam sme ani zďaleka nevyčerpali, dalo by sa v ňom pokračovať dlho. Na úvod to však stačí- už sa budeme vedieť orientovať v linuxe z pohľadu ceny. Našu novú distribúciu, alebo „linux“, si musíme vyberať podľa viacerých hľadísk. Najdôležitejším z nich je hardware. O ňom a linuxe však až v ďalšom článku.
Článok neprešiel jazykovou úpravou, za čo sa čitateľom ospravedlňujem.
Najnovšie komentáre