Kam teda tečie naša voda?

water and rocks; created by zenren; downloaded from http://kde-look.org/content/show.php/water+and+rocks?content=156550

Nie až tak dávno som sa na tomto blogu zaoberal jedným projektom nášho mesta nazvaného „Trebišovské vody pre ľudí“. Čo však čert nechcel, z ničoho nič sa mi pár dní pred župnými voľbami dostal do schránky letáčik, pardón, leták. Vytlačený na kvalitnom kriedovom papieri (určite nie lacná záležitosť). Letáčik, v ktorom sa istý Trebišovčan (zhodou okolností poslanec smeru v NR SR za Smer-SD, ktorý je však aj poslancom mesta Trebišov) ráznym spôsobom rozhorčuje nad tým, aké že to nezmysly boli ohľadom spomínaného projektu zverejnené v mestskom infoliste. Ako prvé ho totiž po prečítaní infolistu napadlo nejaké socialistické porekadlo o hlupákoch, ktorí to tým „múdrym“ kazia čo sa len dá…

No, uff, človek by si pomyslel, tak a teraz príde záplava argumentov a primátor bude mokrý od hlavy po päty. A veruže aj prišla. Aj samotného pána poslanca tento projekt oslovil, preto si zisťoval na Úrade vlády rozhodujúce kritériá vyradenia projektu zo súťaže. Ako prvý a najzávažnejší dôvod uvádza to, čo som už komentoval v predošlom poste: účasť OZ Ľudia a voda, teda ĺudí okolo pána Kravčíka na projekte. Je možné, že to skutočne nespĺňa kritériá Nórskych fondov? Podľa mňa (ako právne nevzdelaného exemplára) je to diskutabilné,  pretože vo všeobecných podmienkach pre zaradenie projektov do databázy sú uvedené ako podmienky, napr.: – Nezávislosť od správcu programu, t.j. odborník nie je v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere alebo inom obdobnom pomere s Úradom vlády SR – Nestrannosť, t.j. odborník sa nepodieľal na príprave programu alebo jeho schvaľovaní a nie je v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere alebo inom obdobnom pracovnoprávnom pomere s nasledovnými inštitúciami: Ministerstvo životného prostredia SR“ Teda výklad týchto podmienok nemusí byť taký jednoznačný, aj keď sa p. Kravčík naozaj týmto programom zapodieval. Možno sa tým myslí skôr na súčasnú pozíciu odborníka, keďže podmienky samotné sa mohli zmeniť po zmene vlády. Navyše pracoval na Úrade vlády, nie na Ministerstve životného prostredia. Koniec koncov, podľa mňa tam tieto kritériá sú skôr kvôli tomu, aby nedochádzalo k manipulácii súťaže členmi vlády. No nie? 🙂

V letáku sa objavilo (okrem iných chýb či poloprávd, ktoré sú vytýkané vedeniu mesta pri obhajobe projektu), aj údajné pochybenie jedného zo zamestnancov mesta pri vyplňovaní formulára. Mimochodom, živo si viem predstaviť ten formulár štátnej správy, bŕŕŕ.  Z celého kvázi „objasňujúceho“ letáku sa mi však zdvihol tlak po prečítaní tejto vety, citujem: „Pokladám za dôležité zdôrazniť, že na základe informácií, ktoré mám, vydal Urad vlády rozhodnutie o vyradení až po konzultovaní danej situácie s Úradom pre finančný mechanizmus v Bruseli, ktorý potvrdil, že takýto žiadateľ nie je oprávnený sa uchádzať o grant“. A búchame ďalej: „Zdá sa to snáď len mne ako ťahanie medových motúzov pod nos?“. Nuž teda, čo sa mňa týka, mne pod nosom ťahá niekto niečo celkom iné, ako tvrdí spomínaný leták. Pokiaľ viem, tak (citujem): Za riadenie finančného mechanizmu EHP zodpovedá Výbor pre finančný mechanizmus EHP. Za riadenie Nórskeho finančného mechanizmu zodpovedá Ministerstvo zahraničných veci Nórskeho kráľovstva. Tieto inštitúcie zároveň schvaľujú poskytovanie finančných prostriedkov konečným prijímateľom v prípade individuálnych projektov …“ Zdroj: http://msponline.sk/content/financny-mechanizmus-ehp-norsky-financny-mechanizmus. Fííha, tak takto to teda je… Buď som analfabet ja, buď sa to zmenilo alebo jednoducho niekto nemá/ nechce mať prehľad. Jemne povedané… Veď ako by sa mohol k súťažiam pre Nórsky finančný mechanizmus vyjadrovať Výbor pre finančný mechanizmus EHP? Či žeby už aj tam mali ozajstní sociálni demokrati svojich ľudí? Alebo nabudúce prijme Britský parlament dodatok k Ústave USA?

No neviem, neviem. Pripadá mi to ako hľadanie biča na psa. Samotný projekt by si v Trebišove vyžiadal počiatočné náklady cca 2,5 milióna eur. Tieto peniaze by však výrazne zlepšili lokálnu mikroklímu a pravdepodobne by tak nielenže zabránili bleskovým povodniam, ale dokázali by aj zabrániť lokálnemu suchu. Čiže, ak už niekto vidí,  že ide o dobrý a pre ľudí mimoriadne prínosný projekt, mal by sám ochotne ponúknuť pomoc a podporu pri jeho realizácii a nie urážať ľudí, ktorí chceli ostatným pomôcť niečo zlepšiť. Tobôž, ak človek sám pochádza práve z tohto kraja a osobne sa stretol s tým, akou pohromou dokážu byť povodne. Veď autor letáku sa vo funkcii v štátnej správe výrazne podieľal na zvládnutí krízovej situácie pri povodni v roku 2010.

Podľa mňa to celkom správne pochopil primátor Trebišova, ktorý sa vybral sám zháňať finančné prostriedky na realizáciu projektu. Uvidíme, či tento projekt nezanikne, bola by to škoda. Medzitým však Vláda SR v rámci opatrení proti povodniam schválila výstavbu ďalších hrádzí  za ťažké milióny. (Skúste si tipnúť, kto asi vyhrá súťaž o ich výstavbu?). Čiže opäť sa naše územie bude len odvodňovať, všetka voda pôjde do mora, kde bude opäť zhoršovať stúpanie hladiny mora a zvyšovať odpar… Atď atď. Hlavné však pre určité mocenské skupiny je mať hrádze a sucho, aby sa dali ťahať ďalšie peniažky zo štátneho rozpočtu… Pretože hrádze časom stačiť nebudú a na ich navyšovanie, či prestavbu bude treba ďalšie a ďalšie peniaze. Sucho napokon bude dôvodom, pre ktorý sa voda stane už aj pre bežných občanov rovnako drahou komoditou, akou je dnes je ropa. A záver? Tradičný: keď sa vláda nestará o ľudí, musia sa postarať sami o seba. Hmm, ale potom načo je nám takáto vláda?  

Tento post vyjadruje autorove názory na danú tému.