Ukrajina opäť plače

Nedávne revolučné udalosti na Ukrajine jasne naznačili, čo by sa mohlo  stať, keby podobná revolta prepukla u nás. Vravíte, že nie? Veď aj u nás už ľudia volia všetko, čo je „politicky neštandardné“ – vrátane prezidenta. Túto tému som však už rozoberal v jednom z postov. (Láskavý čitateľ ho môže nájsť na http://www.mascee.info/?p=198). Neprekvapuje ma Ruský zásah na Ukrajine. Šokovalo ma však, akým spôsobom a čím všetkým to bolo sprevádzané. Takéto vzťahy a odkazy medzi papalášmi som nezažil tuším od 1991 roku. Ale zo všetkého najhoršie sú dezinformácie podsúvané ľuďom z každej strany, snažiace sa o manipuláciu ich myslenia. To je presne to, čo politici chcú: vytvorenie takého obrazu skutočnosti, aký by vyhovoval im.

Medzi ľuďmi aj v médiách sa často opakujú názory, že len Rusko stojí na tej správnej strane, USA a celé NATO sú agresívne a chcú získať Ukrajinu a podobne. USA naozaj nie sú ideálnou krajinou slobody. Sú to rovnakí imperialisti ako iné superveľmoci a majú za ušami ktovie čo všetko. Ale názory, ktoré sú podsúvané ľuďom v prípade Ukrajiny, sú podľa mňa zmanipulované. Neviem určite kým, alebo čím, ale mám dostatočné skúsenosti s komunistickou či sovietskou  propagandou a preto pokladám za celkom možné, že sa hlavní iniciátori tejto „informačnej kampane“ nachádzajú kdesi v blízkosi Kremľa. Výborne spracovaný článok o tom, ako a prečo dezinformácie vznikajú, nájde pátrajúci čitateľ na stránkach idnes.cz. 

Napríklad: USA chce získať Ukrajinu do NATO. Uff. No, nám trvalo dosť dlho, kým sme sa tam dostali. Ale Ukrajine, kde je veľká časť armádnych dôstojníkov ruskej národnosti a sú vycvičení ešte za čias ZSSR to bude trvať možno desaťročia, aspoň podľa tohto zdroja: http://www.nato.int/docu/review/2007/issue2/slovak/art2.html. Dôvod? NATO asi nebude mať záujem na tom, aby sa každý tajný rozkaz obratom ocitol v Moskve na 50.000 rôznych spôsobov…

Ďalšou dezinformáciou, ktorá by ma normálne pobavila, keby nemohla mať také vážne následky, je aj zatknutie super-super tajného agenta na Euromajdane v prvých týžňoch nepokojov. Zvlášť dojemné je video, kde policajti u toho týpka našli služobný preukaz (sic) jeho super-super tajnej americkej agentúry, Samozrejme médiá, (aj moje bývalé obľúbené „nezávislé“ rádio) to okamžite interpretovalo ako dôkaz o americkej angažovanosti pri organizácii nepokojov. Možné to je, prečo nie, ale aj tak nedokážem pochopiť tú logiku. Predstavte si: som supertajný agent supertajnej americkej organizácie so supertajným výcvikom, mám supertajné krycie meno, supertajné poslanie a napriek tomu si zo sebou vezmem na námestie, kde tisícky policajtov mlátia a zatýkajú hlava nehlava, služobný preukaz… Áno, SLUŽOBNÝ PREUKAZ… Ľudia moji, premýšľajte skôr, než skočíte na takéto manipulatívne lži.

Mojim koníčkom je história a aj keď nie som expert (moja pamäť má dosť obmedzenú kapacitu), niektoré veci sa mi dosť vryli do pamäti. Napríklad: v čase tesne pred fašistickým zabraním československého pohraničia v roku 1939 si Goebbels, minister fašistickej propagandy, podľa svedkov povzdychol niečo v zmysle: „Už aby sme zaútočili, lebo už nemám žiadne nápady, aké ďalšie šokujúce správy by nechal vytlačiť v novinách.“ Čože to ten chudák tak krvopotne vymýšľal? Napríklad novinárske príbehy, (samozrejme vzbudzujúce pohoršenie a „spravodlivý hnev“), o tom, ako českí policajti v noci vyvraždili bezbrannú nemecky hovoriacu rodinu, ako českí žiaci brutálne znásilnili a zabili nemecky hovoriacu učiteľku a podobné svinstvá, ktoré  Nemcom doslova prali mozog. A dnes je to iné? Majú dnešní propagandisti z čoho ťažiť? Zhodou okolností som si nedávno pozeral toto: http://echo24.cz/a/wpq56/ruska-propaganda-jede-20-desivych-lzi-o-ukrajine. Hmm, zaujímavé…

Kde je teda pravda? Pravdou je určite len to, že Ukrajinci opäť trpia. Tak, ako už vo svojej smutnej a krvavej histórii trpeli neraz. Vraždili tam Poliaci, Nemci, Rusi a aj iní. Vôbec mi nezáleží na tom, akej národnosti naši susedia sú. Umierajú ľudia ako my, doktori, baníci, predavačky, učiteľky a … a deti. Koho bude zaujímať, na ktorej strane hranice jeho dieťa zavraždia? Alebo pod akou zástavou či trikolórou to bolo? Na čo sa to hráme? Kto dal ľuďom — a je celkom jedno na ktorej strane barikády sú — právo zostreliť lietadlo s 300 nevinnými ľuďmi? Smutné časy, keď sa ľudia hrajú na hrdinov v mene… v mene čoho? Práve túto myšlienku hudobne vynikajúco rozvinul napríklad Gary Moore:

Asi to bude tak, doba sa mení, človek nie. Nech už túto vojensko-politickú hru rozohral ktokoľvek, kráča po tenkom ľade. Veľmi tenkom a veľmi mrazivom. A ak ten ľad praskne, môžu sa prejaviť naše najhoršie sklony presne tak, ako sa to už niekoľko krát v histórii stalo. Preto si každý z nás potrebuje zachovať zdravý rozum a ľudskosť. Pretože hlavne tej ľudskosti je v dnešnej dobe aj tak naozaj málo.

Tento článok vyjadruje čisto autorov názor na danú problematiku.

Oprava 16.8.2014: Upravené niektoré linky