Človek by si mohol – v náhlom záchvate naivity- myslieť, že v tomto kúsku Európy už nikto nepotrebuje klamať. Veď načo aj? Pracovné tábory sú zrušené, pracovné soboty rovnako (zatiaľ), privatizácia je takmer ukončená, a teda už nie je čo kradnúť (teda, vo veľkom meradle). Justícia, silové zložky, prokuratúra, parlament, prezident (ten však ešte nie úplne) a vláda, vrátane kontrolných úradov i všetkých zložiek štátu, na ktoré si ešte spomeniete, sú pod kontrolou jednej strany. „Dlhová brzda“ bola zatiahnutá rovnakými ľudmi, ktorí ju vytvorili, a aj to len preto, aby to náhodou nespravila opozícia… Eurofondy sú takisto prísne kontrolované, bohužiaľ len zo strany EÚ. Na čo teda ešte potrebuje niekto klamať?
Neviem, možno pre pocit osobnej moci, ktorá je reprezentovaná postom prezidenta. Alebo pre ďalšie prehĺbenie ovládnutia našej krajiny touto vládou. Nič iné mi totiž nemôže napadnúť. Teda, aké klamstvá ma opäť prinútili porušiť svoj záväzok a obuť sa trocha do politikov? Nie že by ich bolo málo, naopak. Rozoberieme si teraz len niekoľko z nich. Parafrázujem: Slovensko … je v najlepšej možnej kondícii. Áno, ja viem. Prvýkrát sa táto veta bude ťažko predýchavať, ale takto to bolo podané ľuďom. To však asi ešte autor výroku nevie o tých občanoch v „najlepšej kondícii“, ktorí majú vyžiť mesačne z niekoľkých desiatok eur… Nie je to trocha drzosť? Podľa mňa je. Evidentne ľudia balancujúci na hranici chudoby (často nie vlastnou vinou) nepatria do tohto ideálneho Slovenska. Ak mi neveríte, pozrite sa na oficiálne štatistiky. Ale vezmite do úvahy len čísla prosím, nie komentáre súdruha predsedu alebo, nedajbože, ich interpretáciu ministrom financií! Lebo za týmito číslami sú ľudia, ktorých politici nevidia. Ľudia, ktorí nemajú na chlieb a lieky. Koľko ich poznáte vo svojom okolí vy?
Ďalším klamstvom je, že Smer údajne vôbec neplánuje zvyšovať prezidentské právomoci (ako to nedávno vyhlásil jeden z kandidátov na prezidenta). Aj keď to bolo pôvodne zo strany Smeru ostro odmietané ako „nehorázne“ a pod., skutočnosť je taká, že sa o rozšírení prezidentských právomocí už vážne uvažuje na parlamentnej pôde. Dokonca za cenu „dôležitého ústupku“ vo veci definície rodiny. No, pravdu povediac, „ústupok“ to vôbec nie je, lebo táto myšlienka má potrebnú podporu v parlamente už dávno. Tu je mimochodom krásne vidieť jeden z premiérových politických ťahov. Pokúsim sa ho znázorniť na príklade detských obchodov s gulôčkami: „máš gulôčku, ktorú síce nechcem; ale ak sa budem tváriť, že som ti ju daroval, dáš mi za to inú; takú, ktorú chcem, dobre?“
Uff, uff. Krásnym príkladom, ako môže takáto koncetrácia moci v rukách prezidenta skončiť, vidíme na Ukrajine, aspoň podľa doterajšieho vývoja tamojšej situácie. Nie, nehovorte mi o porovnávaní neporovnateľného, lebo to nie je pravda. Obe krajiny mali roky rovnaký systém a vznikali tam rovnaké štruktúry riadenia ako tu. Tam však boli viditeľnejšie väzby na minulosť. Aj nám však stačí 5 minút hľadania na internete a uvidíme, aká časť našich aktívnych politikov boli nádejné komunistické kádre. Vrátane premiéra, prezidenta a predsedu parlamentu.
Marxisticko-leninské myslenie i konanie súčasných politických špičiek možno rozoberiem v jednom z ďalších postov, Ak na to budem mať žalúdok…
Najlepším bonbónikom však bolo obvinenie p. Mezenskej, že aj k nej majú blízko ľudia, ktorí robia výtržnosti na balkóne NR SR. Zdroj: http://www.youtube.com/watch?v=IQ2kUDbzRlQ. Ehm, ehm, ehm. To je tá vec, ktorú politici skrátka nechcú ľuďom veriť (áno, sýty hladnému naozaj neverí…) a o ktorej som už písal v jednom zo svojich článkov. Totiž, ak sa ľudia sklamú vo všetkých štandardných politických subjektoch, tak budú voliť tie, ktoré nie sú štandardné, ale budú alternatívou. A naozaj nie, vážení súdruhovia, za toto len opozícia nemôže. Za tento stav sú zodpovední „štandardní“ politici. Ak si to nejaký politik nevie vysvetliť, tak to musí byť priamym dôsledkom toho, že politici a bohatí ľudia skrátka žijú v inom svete. Buď nemajú kontakt s realitou, alebo ju ignorujú. Bodka. Ľuďom na dnešnom Slovensku absolútne nezáleží na tom, či vládne ľavica, či pravica, lebo vo výsledku sú to väčšinou komunisti a/alebo klamári. Väčšinou.
Na záver len zopakujem, aby to pochopili aj prípadní čitatelia z radov politikov: ak sú ľudia sklamaní, stále budú voliť alternatívu, keďže inú možnosť ani nemajú. Nedovoľte, aby to bola fašizoidná alternatíva. Nie je to v rukách fašistov, ale v rukách vás, našich politikov. Skúste konečne riešiť problémy obyčajných ľudí a nie svoje „ekonomicko-politické problémy štandadných strán“.
Chcel som s politickými postami na tomto blogu už skončiť, ale sami vidíte, dá sa to? No a pre tých, čo by ma chceli vyzvať, aby som ponúkol alternatívu, odkazujem, že presne nad krátkym spísaním takejto alternatívy premýšľam. A potom sa už snáď budem môcť venovať tomu, čo ma baví, nie vstupovať do svedomia ľuďom, ktorí ho aj tak nemajú.
„A na záver, vážení a milí súdruzi, nasleduje krátká kulturní vložka:“
Autor prehlasuje, že uvedený post vyjadruje len jeho osobné názory. Howgh 🙂
Najnovšie komentáre